Je nám to úplne jedno
[Daniel Forgács, 14. 6. 2002]

<<< Názory

Nihilistický prístup k spoločenským problémom je na Slovensku veľmi populárny. Nikto nie je taký presvedčivý a impozantný ako občan, ktorý sa postaví a odvážne a otvorene povie: „Všetko je tu zlé.“ Politici nemajú žiadne ideály a sústavne kradnú, policajti berú úplatky, úradníci sú neschopní, sudcovia a novinári podplatení, armáda nefunkčná a naše hospodárstvo sa rúti do katastrofy. Či už má takýto kritik základné vzdelanie a nadávaniu sa venuje pri pive, alebo ide o vysokoškolsky vzdelaného intelektuála, ktorý sa realizuje na stránkach novín, jedno majú obidvaja spoločné - viac ako o riešenie problému im ide o ventilovanie vlastných frustrácií.

Problém nastáva vtedy, keď taká deštruktívna kritika úplne umlčí aj tradičný zdroj logickej intuície - zdravý, sedliacky rozum. Keď Rudolf Schuster vyhlásil, že jesenné voľby budú najdôležitejším rozhodnutím Slovákov od roku 1989, mnohých čitateľov SME online zarazil. Viacerí si vystačili s reakciami typu „to nám hovoria pred každými voľbami“, prípadne špekulovali, čo Schusterovi povedal na stretnutí americký prezident. Pritom o 20-30 rokov si už nikto nebude pamätať predvolebné heslá a „principiálne“ spory našich politikov, zabudnuté bude trápenie robotníkov z PPS Detva či nešťastie klientov skrachovaných nebankových subjektov. Každý však bude vedieť, či sme boli prijatí do EÚ a NATO a kedy sa to stalo. Rozširovanie únie a NATO sú dva najvýznamnejšie procesy na európskom kontinente a ich výsledok bude kľúčovým spôsobom dlhodobo ovplyvňovať čokoľvek, čo sa na kontinente udeje.

Najmä vstup do EÚ znamená pre Slovensko množstvo nových problémov - a to nielen v začiatkoch. Samotný fakt, že republika bude v EÚ, znamená zásadnú zmenu pozície oproti dnešku. Popri riešení vnútorných slovenských problémov sa budeme musieť usilovať, pravdepodobne v spolupráci s ostatnými krajinami V4, stále znova obhajovať svoje záujmy v celoeurópskom kontexte. Nevstúpenie do NATO a EÚ znamená aj množstvo nových problémov, ale iného, často existenčného charakteru. Ak ostaneme ako jediní zo štyroch štátov V4 na vonkajšej, východnej strane schengenskej hranice a ako jediní nebudeme súčasťou aliancie, budú naše šance na ekonomické dobehnutie Európy aj v dlhodobom časovom horizonte minimálne.

Pritom pomyselné dvere do Európy sa pomaly, ale už viditeľne začínajú zatvárať. Na jednej strane je to prirodzený proces - po takom rýchlom a masívnom rozšírení logicky nasleduje fáza vnútornej konsolidácie. Na druhej strane v členských štátoch postupne silnejú strany, ktoré rozširovaniu nie sú naklonené. Zdá sa, že súčasné európske vládne strany budú nútené postupne prebrať časť ich agendy, v opačnom prípade by totiž riskovali stratu priazne voličov. Ak sa dnes hovorí z dlhodobého hľadiska o poslednom veľkom rozšírení NATO, to isté môže nakoniec platiť aj o EÚ. Tvrdenie, podľa ktorého sa Slovensko buď dostane do EÚ a NATO v budúcom volebnom období, alebo sa tam v horizonte minimálne 10 až 15 rokov nedostane vôbec, sa môže až príliš ľahko ukázať ako pravdivé.

Preto nie je vôbec dôležité, či Schuster k svojmu - tentoraz naozaj štátnickému - postoju dospel sám, alebo po rozhovore s G. Bushom. Dôležité je, že má pravdu. Tieto voľby sú nesmierne dôležité a takisto je dôležité, aby sa na nich zúčastnilo čo najviac ľudí. Lebo v opačnom prípade na to doplatíme všetci vrátane smutných klaunov, ktorí si zakladajú na tom, že im je už všetko jedno.

DANIEL FORGÁCS
(Autor pracuje v treťom sektore)

<<< Názory