Osud českých parlamentných volieb a občianskych kandidátov
[pre Changenet Jozef Zivák, Bratislava - 20.6.2002]

<<< Názory

V Českej republike prebehli voľby do parlamentu, v ktorých sa udialo mnoho zaujímavých a podnetných udalostí. Žiadna agentúra nebola schopná spoľahlivo predpovedať výsledky volieb a len jedna upozornila na možnosť zmeny na treťom a štvrtom mieste. Občiansky sektor sa zapojil do politickej kampane rôznorodými spôsobmi. V princípe rovnakými, ako na Slovensku. S jediným rozdielom: nerobili kampaň pre vyššiu účasť vo voľbách. Dôležitá informácia: volebná účasť bola necelých 58 percent.

Nízka účasť zamiešala karty
Najväčším prekvapením českých volieb je veľký úspech Komunistickej strany. Popri ňom je v tieni aj prepad ODS a jednoznačné víťazstvo ČSSD. Jednou z prvých viet Václava Klausa po voľbách bolo skonštatovanie, že skutočnými víťazmi sa stali komunisti. Napriek tomu, že všetky ostatné parlamentné strany sa od vládnej spolupráce s KSČM dištancujú, je už teraz zrejmé, že komunisti získajú v parlamente reálnu moc. Do úvahy prichádza okrem dôležitých hlasov v parlamente, kde bude mať koalícia ČSSD a Koalice len najtesnejšiu väčšinu (jeden hlas) aj účasť v parlamentných výboroch a dôležitých štátnych inštitúciách. V prípade, že bude chcieť ČSSD zostaviť menšinovú vládu, tak moc komunistov dostane tú najreálnejšiu podobu.

Toto je situácia, do ktorej podľa analytikov uviedli Českú republiku voľby s historicky najnižšou volebnou účasťou. Paralely so Slovenskom sa nehľadajú ľahko. Jedna vec je ale istá: keby na Slovensku bola takáto nízka účasť, tak všetky predvolebné prieskumy vyjdú navnivoč. V Čechách a na Morave sľubovali prieskumy vysokú volebnú účasť (77 %), veľmi tesný súboj medzi dvoma gigantmi a jasné tretie miesto Koalice. Realita bola vo všetkých troch bodoch diametrálne odlišná.

Slovenské mimovládky organizujú v našom okolí unikátnu vec: obrovskú kampaň za účasť vo voľbách. Oficiálnym motívom je práve pravdivejšie premietnutie názorov a sympatií voličov do volebných výsledkov a zloženia parlamentu. Značné finančné prostriedky sú orientované najmä na mladých ľudí, ktorí sú z tohto hľadiska najrizikovejší. Tento prvý zmysel mobilizačných kampaní súčasnú politickú situáciu pretrvá, pretrvá aj strany a dúfam, že pretrvá aj v ľuďoch z tretieho sektora. Druhým často spomínaným motívom je vstup do NATO a EÚ. Pokiaľ sa zamýšľate, čo už je toto za motív pre vyššiu účasť, tak sa zamýšľate správne. Za touto od témy odtrhnutou floskulou sa skrýva snaha o minimalizáciu možnosti vlády HZDS, ktorá je pravdepodobne neprekonateľnou prekážkou vstupu do týchto inštitúcií. Je to háklivá téma, téma čisto stranícka. Ja tvrdím, že by nemala byť motívom mobilizačných aktivít občianskych združení. Pokiaľ sa hovorí, že väčšia účasť nás priblíži k NATO a EÚ a nevysvetlia sa jedným dychom dôvody, tak tomu hovorím farizejstvo. Na prezentáciu svojich vlastných politických názorov, akokoľvek sympatických, by si mali lídri tretieho sektora nájsť inú platformu: napríklad politickú.

Predvolebné aktivity tretieho sektora v Čechách a na Morave
Predvolebné aktivity sa dajú rozdeliť na dve skupiny: skladanie účtov a analýzy, priame zásahy a vstupy do politiky. Skladanie účtov a analýzy fungovali na princípe vecných tém, ktorým sa tretí sektor venuje a porovnávanie s činmi a volebnými programami strán. Slúžili ako orientácia pre voličov z radov aktivistov a sympatizantov tretieho sektora. Svojim vlastným spôsobom to spracovali ekologické organizácie i organizácie zaoberajúce sa čisto prezentáciou občianskej spoločnosti. Tieto a podobné aktivity majú jednu nezanedbateľnú spoločnú vlastnosť: nestraníckosť.

Druhá kategória je priama podpora politickej strany alebo vstup na jej kandidátku. To prvé urobila skupina osobností pri podpore Strany zelených. Nepriamo túto stranu podporil aj sám prezident. Napriek tomu päť percentnú hranicu neprekročili (2,36 %). Potom je tu strana, ktorá je programovo určená na vstup občianskych kandidátov do volieb: Sdružení nezávislých. Slávili pomerne dobré výsledky v regionálnych voľbách, ale v celorepublikovom meradle sa nepresadili (2,78 %). Skôr než tento druh presadenia občianskych kandidátov zavrhneme, by sme si mali uvedomiť, že tieto strany sa umiestnili na piatom a šiestom mieste, čo sa už dá pokladať za volebný úspech.

Samostatnou kapitolou je vstup občianskych kandidátov na kandidátku Koalice. Dôležité sú nedávne vyhlásenia týchto kandidátov, že plne podporujú volebný program Koalice. Snažili sa tým vyvrátiť obavy analytikov, že v krehkej koaličnej vláde budú dva nestranícke hlasy rozbuškou. Táto rozbuška však naďalej deklaruje hlasovanie podľa svojho svedomia, ako základný princíp.

Záverom môžeme s kľudom skonštatovať, že sa v bratskej republike nepresadili samostatné občianske kandidátky ako i strana ekologická. Úspech slávili občianski kandidáti na kandidátke strany s dlhodobým výsledkom bezpečne nad päť percent. Na Slovensku takéto niečo máme jedine v prípade SDKÚ (na kandidátke je na zvoliteľnom mieste nezávislý kandidát zo združenia zdravotne postihnutých). Snáh v kategórii, ktorá sa v ČR ukázala ako neúspešná, však máme na Slovensku viac.

Jozef Zivák

<<< Názory