Prečo je dôležité voliť
[Daniel Forgács, 24. 6. 2002]

<<< Názory

Podľa názoru sociológa Fedora Gála je výška volebnej účasti nepochybne dôležitá - nie je to však dôvod na to, aby sme presviedčali občanov, aby šli voliť bez toho, že im zároveň povieme koho. Je to ako propagácia formy, ktorej chýba obsah. Pretransformované do otázky: „Budú mimovládne organizácie, ktoré vyzývajú na účasť vo voľbách, spokojné, ak tým podporia úspech Smeru alebo ANO? Nebolo by lepšie, ak by mobilizáciu voličov robili priamo politické strany?“ Gálov pohľad na problém je nekonformný, má určitú vnútornú logiku, ale je úplne nesprávny. Úlohou strán je vytvoriť pre voličov čo najatraktívnejšiu ponuku, právom každého občana je vybrať si tú, ktorá mu najlepšie vyhovuje, alebo si nevybrať žiadnu. Nie je úlohou MVO podporovať alebo nepodporovať konkrétne politické strany. Keď mimovládne organizácie robia kampane za zvýšenie volebnej účasti, riešia tým iný problém, ako nastolil Fedor Gál.

Ak si Slováci zvolia vládu, s ktorou nás nezoberú do NATO a Eú, bude to ich plné právo. Dôležité však je, aby voľby, najmä v takom „osudovom“ okamihu, akým je táto jeseň, čo najvernejšie vyjadrovali názor spoločnosti. Príkladom málo reprezentatívnych volieb môžu byť posledné české. Hoci KSČM dlhodobo získavala v prieskumoch okolo 10 až 15 percent, pri rekordne nízkej volebnej účasti dosiahla nakoniec takmer 20 percent. Znamená to, že pätina čechov podporuje komunistov? Nie. Ale komunistickí voliči disciplinovane odvolili, kým relatívne významná časť „demokratov“ sa voliť neunúvala. Výsledok volieb v čR je teda v pomere k rozloženiu názorov v spoločnosti skreslený v prospech komunistov. Žiadne fatálne následky to pre čechov mať nebude, ale Slovensko na rozdiel od čR opäť stojí na rázcestí.

Cieľom kampaní ako „Nie je nám to jedno“ alebo „Šetrite si svoj hlas na september“ nie je podpora konkrétnych politických strán, ale reprezentatívnosť výsledkov volieb. Je len jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby výsledky volieb zodpovedali názorom občanov, a to presvedčiť samotných občanov, aby svoj názor prejavili vo voľbách. Ak by takáto úloha ostala na slovenských politických stranách, rozhodne by to nedopadlo dobre. Tie sú totiž zvyknuté na presne opačný prístup - dlhodobo sa snažia skôr odohnať voličov svojim súperom, než získať vlastných.

Nakoniec, aj samotný spôsob sebapropagácie strán, ktoré by Fedor Gál zrejme považoval za „slušné“, prispieva k celkovej neistote voličov. Tieto strany často zneužívajú pojem „menšie zlo“, zrejme v úsilí vytvoriť dojem, že jedine ony sú dobré. V ich interpretácii znamená „voliť menšie zlo“ to isté, ako „voliť stranu, voči ktorej mám nejaké výhrady“. Pritom mnohí voliči KDH nesúhlasia napríklad s nacionalistickými tendenciami tejto strany či s jej prístupom k volebnému zákonu alebo zákonu o konflikte záujmov. Volia teda menšie zlo? Určite nie. Rozmýšľajúci volič, práve naopak, logicky musí mať výhrady aj k strane, ktorú volí. Hodnotí ju totiž zo svojho vlastného hľadiska a podľa vlastných skúseností a preferencií. Konanie strany v žiadnom prípade nemôže úplne vyhovovať ani malej časti voličov - za predpokladu, že ju hodnotia racionálne. Jediným výsledkom „zastrašovania“ voličov menším zlom je neoprávnene vyvolávaný pocit nemorálnosti voľby „nedokonalej“ strany. Keďže dokonalé strany neexistujú, je takáto taktika de facto nepriamym navádzaním občanov, aby nevolili. A to konkrétne tej skupiny voličov, ktorá nad svojou voľbou rozmýšľa. Voliči, ktorí svoju stranu milujú a nepociťujú potrebu kriticky ju hodnotiť, totiž ako jediní dokonalú stranu poznajú.

DANIEL FORGÁCS
(Autor pracuje v treťom sektore)

<<< Názory