Memento bojkotu českých volieb
[Peter Novotný, 26. 6. 2002]

<<< Názory

Nedávne parlamentné voľby v susednom Česku vyslali slovenským voličom dostatok varovných signálov pred našimi septembrovými voľbami. V prvom rade sa ukázalo, že predvolebné prieskumy nedokážu spoľahlivo odhadnúť špecifické nálady v spoločnosti najmä volebnú únava a apatiu. Prieskumné agentúry nezachytili verne rozsah blbej nálady a znechutenia českých voličov zo správania sa politických elít. Keďže odhadnúť skutočnú účasť voličov oproti deklarovanej je pomerne zložité, nečakane nízka participácia voličov (58%) sa výrazne podpísala aj pod zmenu poradia preferencií strán. Disciplinovaní dôchodcovia vyniesli komunistov na tretie miesto v poradí s volebným ziskom 18,5% vysoko nad všetky očakávania. Príčina ich zazračného posilnenia spočíva práve vo všeobecnej nízkej účasti. Absolútne najväčšia skupina občanov sa totiž rozhodla voľby odignorovať doma či na chalupách. Masa nevoličov sa vyšplhala na rekordných 42%, čo predstavuje trojnásobok počtu voličov vítaznej sociálnej demokracie, ktorí získali 30% hlasov zúčastnených voličov. Za českých komunistov hlasovalo len 10,7% spomedzi zapísaných voličov, vďaka hromadnej neúčasti sa však ich volebný zisk takmer zdvojnásobil. Tu je vlastne kľúč k celej záhade. Nielen české, ale aj ďaľšie príklady volieb v Európe dokázujú, že sympatizanti radikálnych či xenofóbnych strán sa stali disciplinovanými skupinami, ktoré chodia k volebným urnám takmer vždy, zatiaľčo ľudia s prodemokratickými a proreformnými názormi sú k politickým stranám oveľa kritickejší a tým aj náchylnejší k apatii a znechuteniu z politiky. Ak si porovnáme vývoj volebnej účasti v parlamentných voľbách na Slovensku a v Čechách od roku 1990, zistíme, že až do roku 1998 bol takmer totožný. V oboch republikách od rekordnej účasti 95% pri prvých slobodných voľbách klesala účasť postupne zhruba o desať percent až na úroveň 75%. Zlom vo vývoji nastal vo voľbách 1998, kedy v oboch štátoch prebiehali masívne avšak svojou podstatou rozdielne mobilizačné kampane. Zatiaľčo v Čechách najsilnejšie strany ODS a ČSSD silne vybičovanou kampaňou pribrzdili pokles volebnej účasti zo 76% na 74%, na Slovensku sa podarilo vďaka kampani mimovládnych organizácii OK'98 negatívny vývoj otočiť a dokonca zvýšiť volebnú účasť o 9% až na 84%. Tento v zahraničí známy "slovenský model" aktivizácie občanov cez tretí sektor sa neskôr úspešne aplikoval aj pri spoločenských zmenách v Chorvátsku (voľby 1999) a v Srbsku (voľby 2000). Dnes sa však situácia javí v mnohých aspektoch odlišne a varovanie z Česka prichádza v pravý čas. Poklesu volebnej účasti o 16% pri českých voľbách predchádzal už signál nezáujmu o voľby do krajských zastupiteľstiev s účasťou slabých 34 %. U nás sme dokázali v tomto aspekte Čechov dokonca tromfnúť s 23-26% účasťou v dvoch kolách regionálnych volieb. Pokiaľ by teda opäť malo dôjsť ku kopírovaniu vývoja v oboch štátoch, mohlo by to mať pre Slovensko katastrofálne následky. Ak si v Česku ako prosperujúcej členskej krajine NATO takýto luxus nezáujmu o voľby mohli občania dočasne dovoliť, na Slovensku by podobný postoj mohol spôsobiť zmarenie našich integračných ambícií na cieľovej páske. Na rozdiel od Čechov totiž v Aliancii ešte nie sme a ani členstvo v EU nemáme zaručené, napriek tomu, že sme našich susedov v rokovaniach úspešne dobehli. Nezáujem o parlamentné voľby by mohol spôsobiť opätovne vysadenie Slovenska z integračného vlaku a návrat do izolacionistickej minulosti.

Peter Novotný
Občianske oko

<<< Názory