Predvolebný marazmus
[pre Changenet Patrik Košický, Bratislava - 8.7.2002]

<<< Názory

(Bratislava - 8.7.2002) O voľbách a najmä tých našich na Slovensku sa v poslednom čase píše a najmä polemizuje čoraz viac. Je to pochopiteľné, veď sme len krôčik od toho veľkého dňa, keď si budeme môcť opäť po štyroch rokoch slobodne vybrať nových lídrov slovenskej politiky a nepochybne aj našu cestu k EÚ a NATO. Podotýkam slobodne, pretože tento výraz sa po novembri 89 v našej spoločnosti tak sprofanoval, že sme už zabudli, aký skutočný význam slobodná voľba má.

V etike je slobodná voľba stručne charakterizovaná ako vedomé a dobrovoľné rozhodnutie. A tu je niekde jadro celej polemiky či voliť alebo nevoliť a ak, tak či menšie zlo alebo z presvedčenia. Kampane prispievajúce k mobilizácii voličov majú svoje čaro a význam, najmä keď ich pripravujú mimovládne organizácie, ktoré dostali obrovské granty na to, aby pritiahli voličov a najmä tých prvých - násťročných. Ak sa však máme vedome a dobrovoľne rozhodnúť, tak sa rozhodujeme na základe svedomia. A to moje je v momentálnej situácii nerozhodné. Na základe doterajších skúseností tu nie je strana, ktorá by spĺňala moje podmienky, a o tie práve pri takejto voľbe ide, aby som mohol pokojne povedať aj po roku, že som volil správne. Už minulé voľby som volil podľa princípu menšieho zla a v tomto súhlasím s názorom Fedora Gála, že už bolo dosť toho menšieho zla. Mám pocit, že naše politické strany si už zvykli na mimovládne organizácie, ktoré pripravujú takéto kampane, pretože im to vyhovuje a nemusia sa báť, že ľudia neprídu voliť. Stačí len nájsť spoločného nepriateľa a je to.

Už dlhšie sa pohrávam s myšlienkou, že by ľudia na Slovensku využili v politickej filozofii známy pojem "teroru väčšiny" a neprišli by voliť. Neprišli by voliť, lebo by podľa svedomia nemali koho voliť. Čo by sa tak asi stalo? Bolo by to impulzom pre politikov, aby si konečne uvedomili, že zodpovednosť pred občanmi nie je len na oko? Že je čas niečo zmeniť, lebo väčšina nechce takýto štýl politiky? A keď už hovoríme o výške volebnej účasti, ktorá má ukazovať na záujem, či nezáujem o veci verejné, tak rovnako môžeme hovoriť o úspešnosti, či neúspešnosti strán vo volebnej kampani, pretože nedokázali pritiahnuť voličov svojím programom a zodpovedným prístupom k práci, za ktorú sú platení z našich spoločných daní. V susednej Českej republike práve nízka účasť na voľbách poukázala na nekorektnosť postupov politických strán k zodpovednosti za riadenie štátu. Výraznou mierou prispela aj neetická predvolebná kampaň strán, ktorá ani u nás nie je výnimkou.

Hodnotím a budem hodnotiť až do poslednej chvíle koho voliť a či vôbec voliť. Chcem tak urobiť vedome a dobrovoľne a nie na základe nejakej kampane, ktorá mi ukazuje cestu, že len cez voľby, aj keď proti svedomiu, môžem vyjadriť svoj prístup k zodpovednosti za budúcnosť tohto štátu v ktorom žijem. Nanešťastie sa nikto nezamýšľa nad našim volebným systémom a len slepo propagujeme jedinú cestu a to voliť NIEKOHO. Čo keby sme na hlasovací lístok doplnili vetu NEMÁM KOHO VOLIŤ? Určite by to prispelo k objektívnosti volieb a nikto by mi nemohol vyčítať, že keď nepôjdem voliť, tak dám hlas väčšiemu zlu.

Patrik Košický
Človek v ohrození

<<< Názory