Hrubá čiara pred budúcnosťou Slovenska
[Peter Novotný a Daniel Forgács, SME, 18.7.2002]

<<< Názory

V letných horúčavách naberá diskusia o účasti a význame našich parlamentných volieb na intenzite. Neubehne ani týždeň bez toho, aby neprišiel zahraničný hosť z členských krajín Únie či Aliancie, nezdôraznil historický význam slovenských volieb a nevyzval obyvateľstvo k zodpovednej účasti na voľbách. Dôvod, pre ktorý sa vyjadrenia západných politikov s pribúdajúcim časom množia je jednoduchý. Slovensko stojí zoči-voči riziku najväčšieho politického neúspechu tohto desaťročia (ak nie viacerých desaťročí) - a Slováci o tom stále očividne nevedia. Je len seriózne, ak nás vopred varujú, že SR prijmú do NATO a EÚ len s demokratickou vládou - bez účasti tých, čo si od nich v rokoch 1994-98 za nedemokratické praktiky vykoledovali žltú kartu v podobe demaršov a červenú v podobe nášho vylúčenia z prvej vlny rozširovania Aliancie. Hoci forma odkazu je niekedy diplomatickejšia, inokedy jasnejšia, zmysel sa nemení: vo voľbách si môžeme zvoliť koho chceme, ale v prípade návratu valcovačov demokracie k moci nás naozaj do demokratických spoločenstiev nezoberú. Hrozba dôsledkov druhej sebadiskvalifikácie môže byť fatálna, zvlášť ak do Únie prijmú našich susedov, ktorí už sú v NATO - Česko, Poľsko a Maďarsko. Odhliadnuc od medzinárodne-politických a bezpečnostných aspektov, ako aj zhoršených podmienok pre budovanie demokratických inštitúcií by mala izolácia aj významné ekonomické dôsledky. Už dnes sú ostatné krajiny V4 pred Slovenskom preferované podnikateľmi, ktorí majú v úmysle dlhodobo investovať. Z hľadiska perspektívneho investora je dôležité, aby v zásade vedel odhadnúť budúci politický vývoj krajiny, ktorú si vyberie. Aké záruky stability bude dávať izolované Slovensko, uzavreté medzi dvomi veľkými susedmi (Ukrajinou a EÚ), rozhádané a neschopné pohnúť sa od riešenia fundamentálnych otázok demokracie k zapájaniu sa do európskej spolupráce? Ak by sme sa riadili heslom "najprv dobehnime Úniu ekonomicky a potom vstúpme", nikdy sa do nej nedostaneme - samostatne ju totiž nikdy nedobehneme. Lenže signály z medzinárodnej politiky naznačujú, že v prípade nášho zlyhania v septembri sa ďaľšia šanca na integráciu nemusí dlhé roky opakovať. Napriek tomu jediným legitímnym arbitrom v spore "návrat izolacionizmu vs. integrácia do NATO a EÚ" sú slovenskí voliči. Ak sa vo voľbách rozhodnú radšej pre Mečiara, je to legitímne rozhodnutie tejto krajiny. Máme naň právo, aj keď zaň prirodzene potom musíme niesť následky. Horšie by bolo, ak by si väčšina Slovákov želala integráciu, ale neprejavili svoj názor vo voľbách a nechali tak rozhodovanie na disciplinovaných voličov radikálnych strán. Preto je nesmierne dôležité, aby sa kľúčových volieb zúčastnilo pokiaľ možno čo najviac občanov a tým aktívne prispeli k tomu, aby sme mohli získať členstvo v Únii a Aliancii. Okrem zahraničných hostí to prizvukujú aj domáci politici, prezident, církev a mimovládne organizácie. Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox to nedávno vyjadril azda najvýstižnejšie. Hlasy zo zahraničia nám nechcú hovoriť koho voliť, ale odporúčajú, aby sa občania dostavili k volebným urnám v čo najvyššom počte. Ak drvivá väčšina občanov deklaruje podporu nášho členstva v Európskej únii, musí niečo preto aj urobiť. Pokrok, aký táto krajina za posledné štyri roky urobila je v zahraničí uznávaný, avšak pre zisk euroobčianstva je potrebné sa rozhodnúť. Vo voľbách teda pôjde najprv o to, či zvíťazí rozčarovanie z nedokonalej politiky nad zodpovednosťou voličov, ale aj o to, čo si vyberieme medzi spoluprácou v spoločnej Európe alebo neistú izoláciu známu z čias valcovačov demokracie. Politici, ktorí vládli v rokoch 1994-1998 nie sú pre demokratický svet prijateľní a dôveryhodní a niet sa čomu čudovať. Ak Slováci robia radi hrubé čiary za minulosťou, členovia vyspelej Európy takýto zhovievavý postoj k minulosti nemajú. Máme plné právo a dokonca povinnosť snažiť sa v spolupráci so štátmi V4, vynegociovať čo najlepšie vstupné podmienky členstva V EÚ. Ale s bývalou vládnou trojkou Mečiar-Ľupták-Slota nikto nechcel ani len rokovať a návrat podobnej vlády môže byť pre zmenu hrubou čiarou pred budúcnosťou Slovenska.

Peter Novotný a Daniel Forgács
autori pracujú v treľom sektore

<<< Názory