Volebné znásilnenie?
[Dag Daniš, Pravda, 2002-08-01]

<<< Názory

Aj v tohtoročných voľbách, podobne ako pred štyrmi rokmi, budú na nás útočiť dve kampane. Jedna klasická, v ktorej každá politická strana vysvetlí, čo ponúka. V tejto kampani bude jasné, o čo ide. Druhá kampaň bude menej klasická. Budú ju viesť chlapci z tretieho sektora v duchu hesla: "Choďte voliť, je nám jedno koho, len choďte voliť." Tu už bude menej jasné, o čo ide.
Kampaň na zvýšenie volebnej účasti má svoju popularitu. Najmä medzi niektorými politikmi. Podobné anonymné apely, aké vypúšťajú mimovládne organizácie, počuť takmer pravidelne od komisárov EÚ, od diplomatov a najnovšie aj od prezidenta Schustera. Iniciatívy tohto druhu majú totiž jasný politický motív, a tým aj jasný politický cieľ: zvýšením volebnej účasti zvýšiť podporu "demokratickým stranám", ktoré majú nie veľmi motivovaných voličov (v roku 1998 z tejto kampane vyťažila SDK). Ak by občianski aktivisti vo svojej kampani jasne a úprimne priznali, o čo im ide, bolo by to O. K. Voľby a kampane sú predsa o presviedčaní, koho a prečo voliť. Ak sa kampaň istej skupiny ľudí, hoci aj z tretieho sektora, tvári nestranne, je buď neúprimná, alebo prázdna a celkom nezmyselná.

Kampaň tretieho sektora však ponúka tretie vysvetlenie: vraj im ide len o to, aby bola vyššia účasť, ktorá povedie k vyššej legitimite novej vlády. Kto sa má z tejto vyššej legitimity v novej vláde tešiť, o to im vraj nejde. Čo je očividný nezmysel. Aj ich samotný argument však naráža na vnútorné protirečenia. Nevoliť je tiež v istom zmysle rozhodnutie. Je síce horšie ako rozhodnutie voliť "svoju" stranu, no určite má vyšší stupeň legitimity ako pseudovoľba nasilu. Ako umelina...

Sú ľudia, ktorí nemajú "svoju" stranu a len tak hocikoho už voliť nepôjdu. Aj to je jedna z ciest (aj keď nie najlepšia), ako si postupne vynucovať kvalitnejšiu politickú ponuku.

Dag Daniš

<<< Názory