Nie je im to jedno, preto voliť nebudú
[Eduard Chmelár, Pravda, 10. 9. 2002]

<<< Názory

O biede slovenskej politickej scény najlepšie vypovedá skutočnosť, že jedinou zásadnou témou tohtoročných volieb sa stala volebná účasť. Kampane, ktoré sa pokúšajú podsunúť verejnosti názor, že kto nejde voliť, musí byť zákonite nejaký nezodpovedný apatický čudák alebo sabotér našich integračných ambícií, sú však zo spoločenského hľadiska neetické a z politického dokonca vulgárne.

O biede slovenskej politickej scény najlepšie vypovedá skutočnosť, že jedinou zásadnou témou tohtoročných volieb sa stala volebná účasť. Kampane, ktoré sa pokúšajú podsunúť verejnosti názor, že kto nejde voliť, musí byť zákonite nejaký nezodpovedný apatický čudák alebo sabotér našich integračných ambícií, sú však zo spoločenského hľadiska neetické a z politického dokonca vulgárne. Upierajú totiž človeku najzákladnejšie právo na slobodné rozhodnutie.
Volebný akt nie je povinnosť, ako sa to snažia prezentovať. Je to právo a takto ho chápe aj naša legislatíva. Organizátori spomínaných kampaní nechcú vziať do úvahy, že aj nehlasovať je voľba, že tento čin má svoju vysokú demonštratívnu hodnotu. Má vari človek voliť za každú cenu, aj keď nikomu neverí a dať dotyčnej politickej strane dôveru, legitimitu a v neposlednom rade aj šesťdesiat korún za svoj hlas?

Ak by človek mal brať vážne všetko, čo sa v tomto období bombasticky nahovorí verejnosti, potom by musel získať dojem, že každé voľby sú malou revolúciou, ktorá zásadným spôsobom zmení naše životy. Vieme, že to tak nie je. Čoraz viac ľudí na celom svete sa presviedča, že demokratická legitimita inštitúcií, ktorým dávame moc, zlyháva vo všetkých smeroch. Nie je to však len preto, že ľudia, ktorí ich vedú, sú takí skazení, ale aj preto, lebo tieto inštitúcie sa stali priveľké, príliš vzdialené a príliš povoľné tlakom rozličných záujmov. Prevzatie štátnej moci na tomto fakte nedokáže nič zmeniť. Vidíme, ako sa z politiky vytráca moc, ako sa kapitál čoraz viac vymyká demokratickej kontrole, ako peniaze určené na rozvoj čoraz viac pohlcuje armáda. To je dôvod, prečo voľby strácajú zmysel. Ľudia, ktorí to pochopili, ich sabotujú práve preto, že im nie je jedno, ako bude spoločnosť vyzerať. Preto najrozličnejšie občianske hnutia na celom svete žiadajú naspäť moc, ktorú prenechali skorumpovaným inštitúciám, a usilujú sa prevziať na seba zodpovednosť za vlastné životy.

Aj naši občania by už mali pochopiť, že podstata občianskej spoločnosti spočíva v oveľa rozmanitejších podobách účasti na jej rozvoji, ako nám to umožňujú jednodňové voličské pocity vlastnej dôležitosti. Ak v nás politici umocňujú presvedčenie, že o svojej budúcnosti rozhodujeme iba vo voľbách, dávajú nám tým najavo, že všetko, čo od nás chcú, je vhodiť lístok do volebnej urny a štyri roky sa nečinne prizerať, ako s touto legitimitou narábajú. Rozhodujúci zápas o charakter spoločnosti sa však neodohráva v poslaneckých laviciach.

O tom, ako bude vyzerať Slovensko, by sme mali rozhodovať každý deň zapojením sa do iniciatív, ktoré sú vo verejnom záujme. Presadenie environmentálne prijateľného zákona o obaloch dokazuje, že sa to dá. Priama občianska angažovanosť je dnes oveľa dôležitejšia ako intuitívna dôvera v nejakú politickú stranu.

Eduard Chmelár
Autor je prezident ISOS - Inštitútu pre solidárnu spoločnosť

<<< Názory