Zlyhania tretieho sektora
[Ivan Rončák, Domino fórum, 10.10.2002]

<<< Názory

Podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR by začiatkom júna išlo voliť 70,2 percenta dospelých občanov. Svoje právo v septembri využilo 70,1 percenta voličov. Je to historicky najnižšia ponovembrová účasť v parlamentných voľbách. Zlyhal tretí sektor?

Pravidlá hry v aktivitách mimovládnych organizácií (MVO) určujú donori. Tí rozhodli, že slovenských občanov treba politicky vzdelávať, informovať a dotiahnuť k volebným urnám. Treťosektorové aktivity sa mali podobať na veľkú marketingovú kampaň. Nebolo to tak. Kampaň bola chaotická, minula sa účinku. Predvolebné aktivity boli plošné, bez bližšieho určenia cieľových skupín. Pritom krajské grémiá disponovali sociologickými výskumami, naznačujúcimi, ktoré skupiny voliť nechcú a ktoré ešte stále váhajú. Štatistický nerozhodnutý volič bol podľa dlhodobých prieskumov mladý nezamestnaný Slovák s nižším vzdelaním, žijúci v menšom meste alebo na vidieku. Donori však prišli s ideou spasiť Slovensko mobilizáciou Rómov a žien. Nikto z tretieho sektora sa im nepokúsil vysvetliť, že Rómovia nevolia nie preto, že sa im nechce, ale preto, lebo nechápu samotné základy demokratického procesu. A to určite nezmení dvojmesačná hlučná kampaň. Úspešnosť rómskych projektov ukázala volebná účasť na košickom sídlisku Lunik IX – necelých 16 percent. Donorom sa nikto nesnažil vysvetliť ani fakt, že Slovensko nie je rozvojová krajina, ktorá ženy systematicky diskriminuje a izoluje od verejného života. Ženy pritom volili. Rovnako ako muži. A volili by aj bez ženských predvolebných projektov. Bol to zo strany tretieho sektora pragmatizmus, alebo podvod?

Tretí sektor zlyhal aj pri voľbe prostriedkov, akými chcel vyššiu volebnú účasť dosiahnuť. Počas uplynulých mesiacov sa uskutočnilo niekoľko veľkých mediálnych kampaní. Podľa už spomínaného výskumu verejnej mienky billboardy sleduje len 7 percent opýtaných. A tie mimovládne aj tak zanikli medzi Ficovými. Efekt bol teda neúmerný vynaloženým prostriedkom. Donori podporili aj niekoľko internetových projektov. Opäť hlboká neznalosť slovenských pomerov. Tragické je však to, že v grantových komisiách sedia našinci. A tí hádam vedia, aká je miera internetizácie krajiny pod Tatrami. Návštevnosť týchto stránok bola zúfalo nízka a zo skupiny, na ktorú sa mala mobilizačná kampaň primárne zamerať, ich určite nevidel nikto.

Vo vymýšľaní bezduchých marketingových hesiel bol tretí sektor dôstojným partnerom politickým stranám. Mimovládky vyzývali občanov, aby rozhodli, a zdôrazňovali, že ich hlas je dôležitý. Pre čo a pre koho dôležitý? O čom mali rozhodnúť? To už nepovedali. Úplne ignorovali hierarchiu závažnosti spoločenských problémov tak, ako ju identifikovali výskumné agentúry. Povrchné frázy však do volebných miestností viac ľudí nepritiahnu. Donori prišli s ideou prilákať voličov k urnám témou integrácie Slovenska do NATO a EÚ. Podľa spomínaného výskumu by v júni postoj politickej strany k NATO pri svojom rozhodnutí zohľadnilo 57 percent potenciálnych voličov. Zvyšku bol tento pakt a účasť Slovenska v ňom ľahostajný. Boli to voliči HZDS, KSS a oboch SNS. Záujmy donorov boli teda jasné a legitímne. Prečo však na takúto „nadstranícku“ kampaň pristúpili ľudia z tretieho sektora?

Mnohé predvolebné aktivity tretieho sektora boli duplicitné. Nadácia Pontis a Občianske oko/Hlava 98 organizovali počas kampane dve veľké koncertné šnúry. Na rovnakých miestach. Chýbal im tak potrebný synergický efekt. Zlyhala aj distribúcia a medializácia realizovaných aktivít. O mnohých analýzach, štúdiách, stretnutiach s politikmi alebo o divadelných predstaveniach sa verejnosť vôbec nedozvedela. Tieto aktivity tak boli samoúčelné, s minimálnym mobilizačným účinkom.

Najväčším, a to nielen profesionálnym, ale najmä morálnym zlyhaním tretieho sektora bola miera zmysluplnosti realizovaných aktivít. Za sto miliónov, ktoré podľa konzervatívnych odhadov na Slovensko pre tretí sektor pred voľbami prišli, sa dali urobiť úžasné veci. Niektoré MVO predvolebnú hystériu donorov zmysluplne využili na naplnenie svojich advokačných funkcií. Každá dobrá mimovládka disponujúca odborným potenciálom a usilujúca sa dôsledne sledovať svoje poslanie, urobila kritickú analýzu ponuky politických strán pre voličov. Transparency International Slovensko si zobrala na mušku korupciu, Vidiecky parlament vidiecku a agrárnu politiku a podobne. Zmapovali sľuby a po voľbách sa budú politikov nahlas pýtať, ako s nimi naložili. Mnohé ďalšie mimovládky organizovali diskusné fóra s politikmi s rovnakým cieľom. Tieto aktivity však v očiach verejnosti úplne zatienili nezmysly typu Aliancie na podporu fair play alebo Asociácie pre umenie a komunikáciu. Tieto dva projekty sú azda najlepším príkladom zbytočných a drahých aktivít. Sú tiež príkladom toho, ako sa za verejnoprospešný cieľ dajú skryť osobné záujmy niekoľkých ľudí.

Predvolebná kampaň bola pre tretí sektor blamážou – profesionálnou aj morálnou. Bola preň aj poučením, že každý má robiť len to, čo vie.

Ivan Rončák
Autor je politológ

<<< Názory