<<< Ľudia

NIEJEMITOJEDNO

Ešte som nikdy nebola voliť. Bola som ešte pred 4 rokmi na to podľa zákona kvôli veku nespôsobilá. Keď som dovŕšila osemnásty rok, ani by ma nenapadlo myslieť na politiku, veď všade naokolo som počula, že politici len sľubujú a aj tak nič nesplnia. Že sa politici obohacujú na úkor ľudí, občanov, ktorí sú práve tými, ktorí by mali byť obohatení. Na tých sa najviac zabúda. Alebo ľudia-občania sami zabúdajú na seba? Áno, ja si myslím, že nie každý má v sebe tú vytrvalosť, aby stále veril niečomu, čo sa rozplynie akonáhle bude po voľbách. A už tobôž nedá tomu niečomu fiktívnemu svoj hlas.

Ale napriek tomu všetkému netreba nikdy prestať veriť, nikdy sa nevzdať a skúsiť sa presadiť. A voľby sú práve spôsob, ako sa môžu ľudia presadiť spolu ako národ, nie jednotlivo. Jednotlivo sa presadzujeme každý deň, spolu len raz za 4 roky. Každý si v živote zaslúži to, čo mu patrí a o čo sa usiluje. Každý sa snaží ovplyvniť chod vecí tak, aby sa mu žilo lepšie. Slováci nie sú o nič horší ani lepší ako iné národy, o nič na to, aby sa nemohli mať a cítiť lepšie vo vlastnom štáte medzi vlastnými ľuďmi.
Tieto voľby sú výzvou k svetielku nádeje pre lepšiu budúcnosť. Tieto voľby sú si ľudia sami sebe dlžní. Nesmú sa stať výčitkou, ktorá by nám už neskôr nič nepomohla. Mali by byť povinnosťou každého, veď my, občania sme ako keby rodičmi, ktorí by mali svoje dieťa-Slovensko postaviť na nohy, naučiť rozprávať, žiť. Nikomu nie je vlastná krv, potomstvo a ich budúcnosť ľahostajná. Nikomu. Preto treba ísť voliť.

Veronika Ihradská